Oro (i), v.t. 1. Sharpen on a stone, grind. Tona kai he pounamu, he moa, a, orohia iho hei toki (T. 68).
2. Defame, backbite. Te whare rara; ko koe kai te ngutu, e oro ana ratau ki a koe.
orooro. 1. v.t. Rub backwards and forwards. Orooro te toki na Hinetuahoanga (M. 355).
2. a. Be annihilated. Orooro noa Ngati Maru, kihai i rere tetahi, kihai i aha. ‖ orota.
3. n. Senecio kirkii, a shrub.
‖ oroi.
Williams Dictionary
Oro (iii), n. Clump of trees, copse; generally followed by the name of the tree, He oro puriri.
Williams Dictionary