Pana (i) (pass. panā, panaina). 1. v.t. Thrust or drive away, expel. Na i panā mai e Hine-tu-a-hoanga raua ko tana ika ko matā (T. 69). E panaina koe ki waho, kia uaua tou koe te haere ki roto (Tr. vii, 51).
2. Cause to come or go forth in any way. He karakia pana tamariki (T. 8).
3. v.i. Throb.
4. n. Fillip. ‖ toropana.
5. Start, spasm; regarded as an omen. Te ata whaki iho taku pana ki a au, kia mohio roto he tangata kei waho (M. 113).
6. Repellent song. ‖ M. 410.
panapana. 1. v.i. Throb. Panapana noa ana taku mea (M. 115).
2. n. Spring of a trap. Rere ana te panapana o te tawhiti.
3. Strong emotion.
4. Cardamine heterophylla, a species of cress.
Williams Dictionary